Štyridsiatnica – obdobie štyridsiatich dní pred Paschou – sa zrodila na prípravu katechumenov na krst, ktorých sprevádzalo celé kresťanské spoločenstvo. Boli formovaní a poučovaní pre slávenie tejto udalosti vo veľký sviatok Paschy. Keď zanikla prax krstenia dospelých, Štyridsiatnica bola vykladaná ako čas intenzívnej prípravy, prísneho pôstu, obrátenia, pokánia a silného očakávania Kristovho vzkriesenia.

V byzantskom liturgickom roku sa Štyridsiatnica začína slávnostnou večierňou v Syropôstnu nedeľu. Počas tohto obdobia sú dni týždňa aliturgické, t. j. je zakázané sláviť božskú liturgiu s výnimkou soboty a nedele. V sobotu sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho a v nedeľu liturgia svätého Bazila Veľkého s výnimkou Kvetnej nedele.

Predsa len v stredu a piatok sa večer slávi liturgia svätého prijímania, nazývaná liturgia vopred posvätených darov (Proghiasmena). V piatok sa prednáša aj hymnus Akathistos k Božej Matke. Streda tohto prvého týždňa zodpovedá Popolcovej strede v latinskej cirkvi. Najstaršie historické svedectvo o slávení obdobia Štyridsiatnice pochádza z prvej polovice 3. storočia.

Prečo nemožno sláviť Eucharistiu vo všedné dni Štyridsiatnice?

Pre nezlučiteľnosť Eucharistie s pôstom. V byzantskej tradícii si Eucharistia vždy zachovala svoj radostný a sviatočný charakter. Je to sviatosť Kristovho príchodu a jeho prítomnosti uprostred učeníkov, a teda slávenie jeho vzkriesenia. Kristov príchod a prítomnosť v Eucharistii sú v skutočnosti pre Cirkev „dôkazom“ jeho zmŕtvychvstania. Radosť a horiace srdce, ktoré zažili učeníci na ceste do Emáuz, keď sa im Pán zjavil „pri lámaní chleba“ (Lk 24, 13 – 35), predstavujú pre Cirkev skúsenosť vzkriesenia.

Eucharistia je teda pre Cirkev sviatkom Kristovej prítomnosti a anticipáciou večnej radosti Božieho kráľovstva. Je teda jasné, prečo je táto sviatosť nezlučiteľná s pôstom: pôst je hlavným prejavom Cirkvi, ktorá je ešte v stave putovania, ešte stále na ceste do Nebeského kráľovstva. A deti kráľovstva – hovorí Kristus – sa nemôžu postiť, kým je ženích s nimi (porov. Mt 9, 15).

Aký je zmysel pôstu počas Štyridsiatnice?

Pôst je hlavnou črtou Štyridsiatnice. Má rôzne aspekty.

Mesiášsky a eschatologický: pôst naznačuje neprítomnosť Mesiáša, vyjadruje bdelé očakávanie jeho príchodu v deň vzkriesenia a jeho návratu v posledný deň, je teda túžbou po prítomnosti, ktorá nasycuje. Tento význam očakávania sa neskôr rozšíril na eucharistické slávenie, ktorému sa nechalo predchádzať obdobie pôstu, ale už v 2. storočí sa pôst dodržiaval aj v stredu a piatok každého týždňa.

Asketický: postenie nie je len zdržiavaním sa potravy pre telo, ale aj všetkých vášní a márností, ktoré nás oddeľujú od Boha. „Nielen z chleba žije človek,“ pripomína nám Ježiš, „ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4). Fyzický pôst má teda svoju špecifickú duchovnú hodnotu.

Komunitný: pôst nie je súkromnou záležitosťou jednotlivca. Ak si ponecháme a „kapitalizujeme“ to, čo ušetríme tým, že si nekupujeme jedlo, tak v skutočnosti sme sa nepostili, a len sme sa obohatili o peniaze, ktoré sme neminuli. Namiesto toho treba tieto peniaze dať chudobnému na znak kresťanskej spolupatričnosti a lásky.

Čo je liturgia vopred posvätených darov (Proghiasmena)?

Nie je to plnohodnotné eucharistické slávenie, ale skôr obrad svätého prijímania, pri ktorom sa veriacim rozdávajú posvätené dary, konsekrované v predchádzajúcu nedeľu. Jej liturgická štruktúra pozostáva z interakcie prvej časti večierne s ostatnými prvkami schémy božskej liturgie svätého Jána Zlatoústeho a svätého Bazila. Avšak chýba v nej celá anafora.

Táto bohoslužba plná žalmov, kajúcnych piesní a biblických čítaní sa slávi po celodennom pôste, v polotme večera a pri zníženom osvetlení. Môžeme si všimnúť nasledujúce charakteristické prvky pre túto liturgickú službu: medzi prvým a druhým čítaním dostáva ľud požehnanie od kňaza, ktorý drží v ruke kadidelnicu a zapálenú sviecu, pričom hovorí: „Kristovo svetlo osvecuje všetkých.“

Po druhom čítaní nasleduje spev Kateffhinthito: „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta,“ popretkávané veršami zo 140. žalmu, zatiaľ čo celebrant okiadza štyri strany oltára, ikony, veriacich.

Cherubínsky hymnus, ktorý sa spieva počas prenášania svätých darov, je celkom osobitý: „Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a láskou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.“ Početné sú veľké poklony účastníkov, ktoré označujú najdôležitejšie momenty slávenia, ako napríklad tie, ktoré sa vykonávajú počas spevu Katefthinthito a počas sprievodu so svätými darmi.

Aký je zmysel tohto obdobia Štyridsiatnice?

Štyridsiatnici možno porozumieť len vtedy, keď sa vzťahuje na Paschu. Predstavuje cestu pokánia, vnútorného ticha, predovšetkým modlitby, aby sme s očistenou dušou mohli dospieť k rozjímaniu o veľkom tajomstve spásy, aby sme s obnoveným duchom slávili radosť vzkriesenia a aby sme sa úplne zjednotili s Kristom tým, že sa s ním ukrižujeme a vstaneme z mŕtvych.

Existuje modlitba, zložená svätým Efrémom Sýrskym (4. storočie), ktorá nám plne ukazuje zmysel tohto obdobia liturgického roka: „Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí; daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen.“ Táto nádherná kajúcna modlitba udáva takt bohoslužbám Štyridsiatnice. Opakuje sa trikrát, pričom sa robia tri veľké poklony, až sa čelom dotkneme zeme na znak kajúcnosti.

Modlitba sv. Efréma, ktorá zhrňuje zmysel vnútorného boja, nám súčasne ukazuje prekážky a ťažkú cestu, ktorú treba prejsť, aby sme dospeli k tej láske, syntéze všetkých čností, ktorej podstatou je Kristus. Oslobodiť sa od „netrpezlivých a zúfalých“ vášní prostredníctvom trpezlivosti a nádeje umožňuje postupne nadobudnúť vnútornú slobodu a účasť na Božej láske k jeho stvoreniam. Človek, ktorý sa posväcuje, stáva sa „chudobným človekom naplneným bratskou láskou“, opakuje svätý Simeon Nový Teológ. Chudobným, pretože sa zbavuje seba a svojich ambícií, a súčasne sa otvára Bohu a bratovi v modlitbe a službe.

Ján Krúpa

Zdroj: Eparchia di Lungro degli Italo-Albanesi dell’Italia continentale: Mistagogia della vita cristiania, L’Anno liturgico bizantino, Lungro 2019.