V Gréckokatolíckej cirkvi sa 1. januára spolu s pamiatkou sv. Bazila Veľkého – jedného z najväčších a najvýznamnejších cirkevných otcov – slávi aj sviatok Obrezania podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Ide o prvú významnú udalosť zo života Ježiša Krista po jeho narodení, pri ktorej mu bolo dané aj meno. Evanjelium o tom uvádza: „Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky“ (Lk 2, 21). Ježiš Kristus ako Boh a Zákonodarca, nebol povinný dodržiavať náboženské predpisy izraelského národa, napriek tomu im bol poslušný a dodržal ich. Preto sa na ôsmy deň po narodení podrobil obradu obriezky, čo slávime práve 1. januára.
V izraelskom národe bola obriezka úkonom, ktorý sa vykonával na každom narodenom dieťati mužského pohlavia na ôsmy deň po jeho narodení a pri tejto príležitosti mu dávali aj meno. Zvyk obrezať dieťa mužského pohlavia je veľmi starým zvykom u mnohých východných národov. Obriezka sa obyčajne konala vo veku dospievania chlapcov a považovala sa za symbol ich zrelosti.
Obriezka – znak zmluvy. V izraelskom národe však mala obriezka hlbší zmysel. Pre každého pravoverného Izraelitu bola obriezka viditeľným znakom toho, že patrí k zmluve medzi Bohom a Abrahámom a má podiel na dedičstve svojich otcov, ktoré Boh prisľúbil Abrahámovi a jeho potomstvu. Túto súvislosť nachádzame už v Prvej knihe Mojžišovej – Genezis, keď Boh prikázal Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! … a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami … na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie …“ (Gn 17, 9-12). Ježišova obriezka (na ôsmy deň po narodení) je znakom jeho začlenenia do Abrahámovho potomstva – ľudu zmluvy; je znakom jeho podriadenosti Zákonu; zároveň ho oprávňovala zúčastňovať sa na náboženskom kulte Izraela.
Predobraz krstu. Obriezka vykonávaná v dejinách Izraela a na Ježišovi Kristovi predstavovala v dejinách spásy predobraz sviatosti krstu. Obriezkou sa totiž starozákonný človek stával členom Božieho ľudu tak, ako sa novozákonný človek stáva krstom členom Kristovho kráľovstva. Svätý apoštol Pavol v Liste Kolosanom píše: „V ňom, [v Ježišovi Kristovi], ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením z hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych.“ (Kol 2, 11-12).
V spore s doketistami, ktorí popierali Kristovo vtelenie, bola Pánova obriezka používaná ako argument, že Ježiš Kristus je v jednej osobe skutočne pravým človekom a pravým Bohom.
Východná cirkev slávi osobitný sviatok Obrezania Pána od 4. storočia. Od 6. storočia sa sviatok Obrezania Pána slávil v Galii, v Ríme až od 7. storočia. Počnúc od 8. storočia sa uvádza sviatok Obrezania Pána v byzantskom kalendári ako jeden z dvanástich veľkých sviatkov. Svätý Andrej Krétsky (8. stor.) napísal homíliu na sviatok Obrezania Pána a sv. Bazila Veľkého.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je tento sviatok prikázaným sviatkom. Bohoslužobné texty na tento deň sú venované spolovice sviatku Obrezania Pána a spolovice sv. Bazilovi Veľkému.
Ikona. Ikonografia Obrezania Pána znázorňuje túto udalosť veľmi jednoduchým spôsobom: celá scéna sa odohráva v chráme, do ktorého rodičia priniesli dieťa Ježiša a jeho matka Mária ho podáva kňazovi sediacemu na tróne, ktorý ide vykonať obrad. Na niektorých ikonách dieťa Ježiš spočíva na rukách kňaza, ktorý ho prijíma od Márie.
Pri tejto príležitosti dávali rodičia dieťaťu meno, ktoré malo vyjadrovať jeho identitu a poslanie. Vynikajúcim príkladom je meno Ježiš, ktoré znamená Jahve zachraňuje. Toto meno mu nevybrali rodičia, ale zjavil ho archanjel Gabriel už pri zvestovaní.