Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom ich poklesky, ani vám váš nebeský Otec neodpustí vaše poklesky. Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si znetvorujú tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Ozaj, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa však ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí. Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich ničia moľ a hrdza, a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich neničí ani moľ, ani hrdza, a kde sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.
V tento deň stojíme na prahu veľkopôstneho obdobia. V sobotu pred Syropôstnou nedeľou si Cirkev pripomína svätých, mníchov, pustovníkov, mučeníkov, mužov a ženy, ktorí sa posväcovali pôstom. Pri bohoslužbách sa čítajú ich mená. Prosíme ich o pomoc a príhovor, aby sa podľa ich príkladu aj pre nás stal pôst posväcujúcim prostriedkom.
Veľký pôst je príležitosťou oslobodiť sa od otroctva hriech, z väzenia tohto sveta. A čítanie z evanjelia uvádza podmienky oslobodenia. Prvou je pôst a druhou je odpustenie.
Syropôstna nedeľa sa nazýva aj Nedeľou o vyhnaní z raja. Tento názov vskutku sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Človek sa na jeho začiatku podobá Adamovi, ktorý sa hriechom zbavil života v blaženosti. Veľký pôst ponúka hriešnemu človeku cestu návratu k Bohu. Toto štyridsaťdňové obdobie vyvrcholí slávením Paschy, teda oslavou víťazstva Ježiša Krista nad smrťou. Ježiš po svojej smrti zostúpil do podsvetia a – ako to zobrazujú ikony – podáva Adamovi svoju ruku, aby ho vytiahol zo smrti a priviedol ho späť do raja.
Syropôstna nedeľa nám hovorí o tom, ako Boh odpovedal na náš hriech; tiež o tom, ako máme prežiť pôst: Keď sa postíš, ukáž natešenú tvár… Keď sa modlíš, hovor dôverne s Bohom vo svojom srdci… Keď dávaš almužnu, nevytrubuj to ostatným… Odpusť všetkým, aby aj Boh tebe odpustil.
Večiereň a obrad zmierenia. Na záver večierne Syropôstnej nedele sa koná hlboký a dojímavý obrad vzájomného odpustenia a zmierenia v rámci mníšskeho alebo aj farského spoločenstva. Preto sa táto nedeľa volá aj Nedeľou odpustenia. Obrad pochádza zo starobylej mníšskej praxe, keď mnísi odchádzali na celý pôst do púšte. Ich odchod pripomínal aj vyhnanie z raja.
Tento znak vzájomného zmierenia medzi sebou navzájom vystihuje podstatu odpustenia previnení, ktoré máme jeden voči druhému, aby aj nám boli odpustené naše hriechy tak, ako sa to modlíme v modlitbe Otče náš: ,,…a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom…“
Postoj vzájomného odpustenia nás uvádza do hlbšej pravdy o sebe samom. Je to možnosť v pokore sa skloniť a prosiť o odpustenie, uvedomujúc si svoje vlastné hriechy a slabosti. Ak chcem, aby mi bolo odpustené, potrebujem ja sám odpustiť tomu, kto ma urazil. Iba tak môžem začať konať pravé pokánie, ku ktorému nás pozýva Boh skrze svoju Cirkev práve v období pôstu.
Spracované podľa: Miroslav Iľko In: Slovo 4/2014 (16.2. 2014)
TRETIA ČASŤ KATECHÉZY K ALITURGICKÝM DŇOM
SYROPÔSTNA NEDEĽA
Drahí bratia a sestry,
dnešná nedeľa má názov o vyhnaní Adama z raja. Tento názov skutočne sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Doteraz sme sa dozvedeli, že človek bol stvorený pre raj, pre poznanie Boha a spoločenstvo s Ním. Hriech však zbavil človeka tohto požehnaného života a jeho existencia na Zemi je vyhnanstvom. Kristus, Spasiteľ sveta, však otvára bránu raja každému, kto Ho nasleduje a Cirkev, odhaľujúc nám krásu Jeho kráľovstva, robí z nášho života putovanie k nebeskému domovu. Tak sa na začiatku Veľkého pôstu podobáme Adamovi. Práve Veľký pôst je cestou oslobodenia človeka spod nadvlády hriechu. Táto cesta má svoje úrovne alebo lepšie povedané stupne, ktoré sa nám odkrývajú v evanjeliu, ktoré dnes počúvame.
Prvým stupňom je postenie. Ide o odmietnutie všetkých túžob a vášní, ktoré človek má kvôli svojej padlej prirodzenosti. V každom prípade, ak chceme, aby bol náš pôst účinný, nesmie byť pokrytecký a vystatovačný. Sme pozvaní postiť satak, „aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti“.
Druhým stupňom je odpustenie. Hlavným tromfom hriechu je rozdelenie, neláska, nenávisť… Preto prvým prelomom tejto pevnosti hriechu je odpustenie – návrat k jednote, vzájomnosti, láske. Odpustiť znamená vložiť medzi mňa a môjho „nepriateľa“ nekonečnú Božiu lásku.
Práve dnešná večiereň, ktorou sa liturgicky začína Veľký pôst, je veľmi nádherným vyjadrením zmyslu celého pôstu. Začína vo svetlom rúchu ako slávnostná večiereň, ale prokimenom, ktorý vo východnej tradícii ohlasuje koniec predošlého liturgického dňa a začiatok nového, Cirkev ohlasuje začiatok Veľkého pôstu žalmovým nárekom: „Neodvracaj svoju tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vypočuj. Príď ku mne a zachráň ma“. Tu stojíme ako nahý Adam pred Bohom, pred slávou a krásou Jeho kráľovstva. Uvedomujeme si, že do neho patríme, že nemáme iný domov, inú radosť, iný cieľ. Tiež si ale uvedomujeme, že sa momentálne nachádzame mimo neho, v tme a smútku hriechu, a preto smútime. A nakoniec, uvedomujeme si aj to, že iba Boh nám môže pomôcť v našom zármutku, že iba On môže vyliečiť našu dušu. A cesta, ako prísť znova naspäť k Bohu je cesta Veľkého pôstu, po ktorej sa dá kráčať jedine pravým pokáním.
Cieľom tejto duchovnej cesty je Pascha – sviatok nad sviatkami a slávnosť nad slávnosťami – ako sa spieva vo veľkonočnom kánone. Východná cirkev vo svojej liturgii silne zdôrazňuje paschálny aspekt Veľkého pôstu. Pascha a Veľký pôst sú so sebou úzko spojené, jedno bez druhého nemôže existovať, lebo celý liturgický život východnej cirkvi, nie je iba čas Veľkého pôstu, je skoncentrovaný a točí sa okolo Paschy. To je aj dôvodom, prečo sa od pondelka do piatka čítajú state z knihy Genezis, knihy Prísloví (VPD a večierne) a z knihy proroka Izaiáša (6. čas). Ide o biblický rozmer bohoslužieb, na ktorý sa počas pôstu kladie dôraz. Čítaním Starého zákona sa akoby vraciame do času pred Kristom, do postavenia človeka, ktorý ešte čakal na naplnenie časov v Kristovi. Počúvame históriu spásy počnúc Adamom, Abrahámom a Izákom. Počúvame o tom, ako si Boh pripravoval spásu svojho ľudu. Nielen Izraela ako vyvoleného národa, ale pripravoval si spásu každého jedného z nás, lebo on si nás vyvolil ešte v lone matky. Aj keď my už žijeme čas po Kristovi, boli sme v ňom pokrstení, hriechom sa vraciame naspäť do starých čias. Veľký pôst je obdobím, kedy sa aktualizuje tento aspekt Cirkvi, jej života ako očakávania a putovania. Preto tu Starý zákon nadobúda celý svoj význam, nielen ako kniha proroctiev, ktoré sa vyplnili, no i ako kniha o človeku a celom stvorení na jeho ceste k Božiemu kráľovstvu. Kniha Genezis poskytuje akýsi základný rámec viery Cirkvi. Obsahuje príbeh stvorenia, pádu a nakoniec prisľúbenie a začiatok spásy prostredníctvom Božej Zmluvy s Jeho vyvoleným ľudom. Vyjadruje tri základné dimenzie viery Cirkvi v Boha ako Stvoriteľa, Sudcu a Spasiteľa. Odhaľuje korene kresťanského chápania človeka ako takého, ktorý bol stvorený na obraz a podobu Božiu, ktorý odpadol od Boha, no ktorý napriek tomu zostáva objektom Božej lásky, starostlivosti a konečnej spásy. Ďalej kniha Genezis objasňuje zmysel histórie ako histórie spásy, ktorá smeruje ku Kristovi a napĺňa sa v Ňom. Zvestuje tajomstvo Cirkvi prostredníctvom obrazov a faktov Božieho ľudu, Zmluvy, Archy atď.
Izaiáš je najväčším zo všetkých prorokov a čítanie jeho knihy počas Veľkého pôstu sa koná v zmysle širšieho a hlbšieho poodhalenia veľkého tajomstva spásy skrze Kristovo utrpenia a obetu. Nakoniec Kniha Prísloví je zosobnením etického učenia Starého zákona, morálneho zákona a múdrosti, bez akceptovania ktorých človek nemôže pochopiť svoje odcudzenie sa Bohu, a preto ani nie je schopný čo len začuť radostnú zvesť o odpustení cez lásku a milosť.
Biblia nie je súhrnom dogmatických tvrdení, ktoré sa majú akceptovať a pripomínať raz a navždy, ale je to živý hlas Boha, ktorý nás znova a znova oslovuje a vedie stále hlbšie k nevyčerpateľnému bohatstvu Jeho múdrosti a lásky.
Priam tragédiou v Cirkvi je ignorancia Svätého písma, zvlášť Starého zákona niektorými kresťanmi, a čo je ešte horšie, naša ozajstná ľahostajnosť voči nemu. To, čo bolo pre otcov a svätých nekonečnou radosťou, záujmom, duchovným a intelektuálnym rastom, je dnes pre mnohých starožitným textom, bezvýznamným pre ich život. A preto snáď spoločne s obnovením ducha a zmyslu Veľkého pôstu dúfame, že sa obnoví aj túžba po Svätom písme ako pravej duchovnej potrave a spoločenstve s Bohom. Nech cesta, na ktorú sa počas Veľkého pôstu vydávame, je sprevádzaná Božím slovom skrze jednotlivé bohoslužby, čítania i slová duchovných otcov.
Drahí bratia a sestry. Nech tento čas Veľkého pôstu je vyjadrením ozajstnej túžby po pokání a po zjednotení s Bohom aj vďaka tomu, že sa začíname prikláňať k východnej tradícii aliturgických dní. Pozývame vás otvoriť si srdcia, nechať sa premieňať atmosférou bohoslužieb a objaviť v nich nekonečnú hĺbku a krásu, ktorú nám Cirkev, naša Matka, odhaľuje a čím nás štedro obdarúva v tomto požehnanom období veľkopôstnej jari.
