…Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“
Akokoľvek by sme pomenovali tú loď, z ktorej sa prihováral Pán Ježiš – či bola by to Cirkev, či farnosť, rodina, domáce prostredie, či nakoniec jednotlivé ľudské srdce – treba vziať do úvahy, že v tej lodi nevesluje Pán Ježiš; veslujú ľudia. Pán Ježiš prítomný v lodi učí, podáva smernice, direktívy – ale kormidlo, veslá, plachty vložil s dôverou do rúk človeka, takého či onakého veslára. A pokiaľ sa tento veslár prispôsobuje Kristovým smerniciam, loď je bezpečná a pláva správnym smerom.
Avšak človek, nezávisle od Kristových smerníc, môže si vyhliadnuť iný cieľ; veslovať nejakým svojím smerom, do svojich vôd; ťažko je si predstaviť, aby nám dovolil viesť sa zlým smerom. A keď Kristus opustí loď – začína byť nebezpečne unášaná.
Pán Ježiš odporúča Petrovi – a nielen Petrovi: Zatiahni na hlbinu. Hlbina je tiež nebezpečná, ale to nie je výhodná bezpečná pláž, hlbina je pre odvážnych. Na hlbine treba pracovať v pote čela. Na hlbinu vypláva niekto, kto si kladie čoraz ťažšie požiadavky; takto prehlbuje svoj vnútorný život napriek opačným vlnám mienok a záľub sveta. Na takej hlbine je v našej lodi prítomný Ježiš Kristus, ktorý nás priťahuje a vedie k plnosti dokonalého života, kde je všetkých čností bezodná hlbina.
Tadeusz Olszański CM – P. ThDr. Ľubomír Stanček