Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka – už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť. Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ On odpovedal: „Pluk,“ lebo doň vošlo mnoho zlých duchov. A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti.
Existujú démoni, zlí duchovia?
V posolstve Ježiša Krista je toľkokrát a tak výslovne vyjadrená reč o démonoch, že by bolo celé posolstvo nezrozumiteľné, ak by niekto chcel poprieť biblickú existenciu padlých anjelov. „Písmo a Tradícia Cirkvi vidia v tejto bytosti padlého anjela, ktorý sa volá satan alebo diabol“ (KKC 391).
Nemecký filozof Theodor Häcker (1879-1945) dáva k tejto téme na uváženie pozoruhodnú myšlienku o pochybnostiach voči démonom:
V našom storočí i v predchádzajúcich dobách došlo k toľkým hrozným zločinom proti ľudskosti, strašným ničeniam vo vojnách a k ohavnostiam v koncentračných táboroch a väzniciach, že sa filozof musí pýtať po príčine, ktorá by to dostatočne vysvetlila. Človek nie je dostatočným vysvetlením takéhoto strašného ničenia. Theodor Häcker z toho vyvodzuje úvahu o pôsobení mocných zlých duchov, ktorých používajú aj ľudia ako nástroje zloby.
Diabolská moc je mocou padlých anjelov, ktorým Boh dovoľuje pôsobiť v čase pozemského osvedčenia ľudskej slobody medzi dobrom a zlom. To, že „Boh dopúšťa diablovo pôsobenie, je veľké tajomstvo“ (KKC 395), ale my „vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (porov.: Rim 8, 28).
František Dancák