Pri dverách boháča líhal žobrák Lazar, plný vredov a túžil utíšiť svoj hlad aspoň tým, čo padalo z boháčovho stola…
Často počúvame náreky: „Aká je to spravodlivosť? Bezcharakterní ľudia sa prispôsobia každej dobe, topia sa v peniazoch a ešte aj choroby ich obchádzajú. A dobrí čestní charakterní ľudia vždy trú len núdzu, musia sa v živote obracať, všeličo si odriecť a ešte aj každý bacil sa na nich nalepí.“ Niekedy to povie aj veriaci človek. Ale kto je pred Bohom skutočne bohatý !? A vlastne v čom je bohatstvo človeka ?
Spisovateľ Wiliam J. Bausch v knihe A World of Stories, spomína bohatého muža, ktorý sa volal Carl. Mal veľké majetky a bol na ne hrdý a pyšný. Raz prechádzal okolo domu chudobného roľníka Hansa, ktorý sedel pri dube a jedol. Keď sa Hans najedol, tak sa pomodlil. Keď sa pozrel, videl pri sebe najbohatšieho muža v doline. „Prepáč, nevidel som ťa, ďakoval som Bohu za jedlo“, povedal chudobný Hans. Keď Carl videl zvyšky čierneho chleba a syra, tak s výsmechom povedal: „Nevidím, že by si mal za čo ďakovať“. „Ale mne to stačí“, odpovedal Hans. „Ale dobre, že si prišiel“, pokračoval Hans. „Mal som sen, v ktorom som počul slová: „Dnes v noci zomrie najbohatší človek v doline“. „Ach sny“, zakričal Carl, „to je nezmysel“! Otočil sa a vrátil sa domov. No začal nad tým rozmýšľať. Som najbohatším človekom na doline, určite sa jedná o mňa. Ale predsa je to hlúposť, aby som zomrel v túto noc. Nemôžem robiť paniku. Najlepšie bude, keď zavolám priateľa doktora, nech ma pre istotu vyšetrí. Tak sa stalo. Doktor mu povedal: „Carl si zdravý ako tvoje kone, na ktorých jazdíš. Nemáš najmenší dôvod, aby si sa obával, že zomrieš dnes v noci“. Keď sa lekár chystal odísť, bola už hlboká noc, zrazu pribehol miestny posol a hlasne volá na doktora: „Choďte rýchlo k starému Hansovi. Pred chvíľou zomrel“.
Spisovateľ chcel príbehom povedať, že Hans bol naozaj najbohatším človekom na doline. Dokázal prijať skromnosť a Bohu za to ďakovať. Keď zomrel, tak sa jeho materiálna bieda premenila na večné bohatstv
Dnešné evanjelium spomína aj slovo „priepasť“. Ona je už tu na zemi medzi ľuďmi a národmi a bude aj vo večnosti, medzi blaženými a zatratenými. Ak dnes stojíme na tej strane priepasti, kde sa nachádzajú ľudia skromní, čestní, pracovití, solidárni, zbožní, tak sme na strane, ktorá je blízko neba. Ak stojíme na strane priepasti, kde sú podvodníci, lakomci, nemorálni boháči, tak sme na strane, ktorá je blízko večného zatratenia. Počas života sa dá ešte prejsť na tú správnu stranu. Po smrti už nie.
Prijmime Ježišovu perspektívu pohľadu na zmysel nášho života. Perspektívu z pohľadu večnosti . Amen !