UCTENIE PLAŠČANICE BEZ KŇAZA
Vo Veľký piatok podvečer sa zíde rodina pri stolíku, na ktorom je pripravené miesto pre
plaščanicu. Môžeme ju nahradiť ikonou s vyobrazením Pánovho utrpenia alebo svätým krížom.
Hlava rodiny: Na príhovor našich svätých otcov, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami.
Prítomní: Amen.
Potom sa modlia tropár, 2. hlas:
Ctihodný Jozef sňal z kríža tvoje prečisté telo. * Ovinul ho čistým plátnom, ** natrel
voňavými masťami a uložil do nového hrobu.
Uvedený tropár hovoria viackrát, až kým hlava rodiny neprinesie a neuloží na pripravené
miesto plaščanicu, prípadne ikonu s vyobrazením Pánovho utrpenia alebo svätý kríž.
Odporúčame zapáliť pri nej na bezpečnom mieste sviecu.
A dodajú nasledujúcu modlitbu, ten istý hlas:
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov, amen.
Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, * ktoré prišli s voňavkami: * Vonné masti patria
zosnulým, ** ale Kristus je nesmrteľný.
Potom postupne, jeden po druhom, pristupujú k plaščanici alebo k posvätnému predmetu, ktorým
ju nahradili, a zvyčajným spôsobom ju uctievajú. Vtedy sa treba pomodliť veršové slohy
z Veľkého piatka (brožúrka Christós voskrése, str. 42 – 43):
2. hlas: Keď ťa, Kriste, prameň života, * Jozef z Arimatie sňal z kríža, * zavinul ťa do plátna
s vonnými masťami. * Chcel ťa zasypať vrúcnymi bozkami, * ako mu velila láska k tebe. * No bázeň
mu to prekazila. * Preto ti s vďačným srdcom volal: * „Láska moja, sláva tvojmu vstupu do hrobu!“
Verš: Pán kraľuje, velebou sa zaodel.
Keď si v hrobe svoje telo zatvoril, Spasiteľ, * desil sa pokorený vládca pekiel. * Brány jeho
mesta boli dolámané * a veraje rozbité. * Hroby sa otvorili a zosnutí vystúpili. * Vtedy zaplesalo
vďačné srdce Adamovo * a radostne ti volal v ústrety: * „Sláva tvojmu príchodu, láskyplný Pane.“
Verš: Upevnil zemekruh, že sa nezachveje.
Kriste, keď videli nebeské sily, * ako na teba udavači žalujú, že si rozvratník, * žasli nad
tvojou nesmiernou trpezlivosťou, * i nad tým, že tie isté ruky, ktoré kameň zapečatili, * aj tvoje
rebrá kopijou prerazili. * Ale z našej spásy sa radovali * a s vďačnosťou ti volali: * „Predobrý
Spasiteľ, sláva tvojmu vstupu do hrobu!“
Sláva. I teraz.:
Teba, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom, * z kríža sňali Jozef s Nikodémom. * Zaplakali,
keď ťa videli mŕtveho, * nahého a nepochovaného: * „Ó, najsladší Ježiš, * slnko ťa na kríži visieť
videlo, * preto svoju tvár mrakom zastrelo. * Aj zem sa hrôzou triasla. * Chrámová opona sa
roztrhla. * Teraz na teba hľadia naše oči. * Dobrovoľne si za nás zomrel, * Bože náš, ako ťa
pochovať máme? * Do akého plátna ťa obvinieme? * Ako sa len hriešnymi rukami tvojho tela
dotkneme? * Dobrodinec náš, aký pohrebný spev ti zaspievame? * Velebíme tvoje prehorké
umučenie, * pohreb i slávne vzkriesenie. * Sláva tebe, Pane.“
Potom povedia:
Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. *
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila
Boha Slovo, ** opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. ** Pane,
zmiluj sa, Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Hlava rodiny:
Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, na príhovor svojej prečistej Matky, našich prepodobných
a bohonosných otcov i všetkých svätých zmiluj sa nad nami a spas nás, hriešnych, lebo si dobrý
a láskavý k ľuďom, amen.