Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval…
Istý človek bol hospodár a vysadil vinicu. Ohradil ju plotom, vykopal v nej lis, postavil vežu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby mu prevzali úrodu. Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili, ďalšieho ukameňovali. Znovu poslal iných sluhov, viacerých ako predtým, a s nimi urobili to isté. Napokon k nim poslal svojho syna a povedal si: „Budú sa hanbiť môjho syna.“ Ale keď vinohradníci zbadali syna, povedali si: „To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!“ Chytili ho, vyhodili von z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Povedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. Pán to urobil, a je to obdivuhodné v našich očiach?“ Pod vinicou treba rozumieť predovšetkým všeobecnú Cirkev alebo tiež vlastnú dušu. Jednu i druhú vinicu zahrnul Boh hospodárskou starostlivosťou a zo svojej strany urobil všetko, aby prinášali ovocie. Poslal svojho Syna, ktorý ju zúrodnil vlastnou námahou a obetou krvi. Potom ju prenajal vinohradníkom, to znamená nám. V známej (poľskej) pôstnej piesni sa nám Boh prihovára: Ja som ťa zaštepil, vinica vyvolená. Našou vecou je teda odovzdávať Bohu úrodu, ktorá mu patrí… v príslušnom čase. Pán Ježiš adresoval svoje podobenstvo priamo vyvolenému Božiemu ľudu. Tu prítomní sa môžu v určitom zmysle považovať za vyvolený ľud, ktorý horlivejšie počúva Božie slovo a vykonáva náboženské praktiky. Žeby to bolo jediné ovocie, ktoré sa rodí v našej vinici? Máme povinnosť starať sa o jej plnú produktivitu. Sme svedkami, ako sa zatvárajú a likvidujú občas nejaké inštitúcie a závody – ako nevýnosné. Či vinica nášho osobného náboženského života je naplno výnosná na základe vykonávania povinností nášho stavu? Tieto povinnosti ktosi nazval ôsmou sviatosťou (W. Faber), pretože majú moc posväcovať náš každodenný život. Vinohradníci z evanjelia sa dožadovali svojich údajných práv na vinicu. Samozrejme, vidíme, ako mnoho dnešných ľudí omámených slobodou (ale zle chápanou) chce vládnuť na vlastnú päsť vo vinici, ktorá im nepatrí; hovoria: mám právo na vlastné morálne názory, a nie všetko mi vyhovuje, čo hlása Cirkev; takýto mylný pocit práv vedie k bezpráviu, ktoré vedie k zaburineniu a zničeniu vinice.
Svojho času W. Witos povedal: Našu budúcnosť môže zaistiť len celý národ, vedomý si svojich práv a svojich morálnych povinností.
Samozrejme, povedomie našich práv je v nás živé; kiežby sa mu rovnalo povedomie povinností; povinností voči Cirkvi, vlasti, rodine, vlastnej duši -pretože to sú vinice, za ktorých rozkvet sme zodpovední. Víno, ktoré počas tejto Najsvätejšej Obety sa premieňa na Kristovu krv, je ovocím nejakej vinice. S ňou spájame našu obetavú námahu v Pánovej vinici.
Spracoval : o. Vlastimil