Vstupujeme do mesiaca október, ktorý si nevieme ako kresťania predstaviť bez modlitby k Presvätej Bohorodičke.
Základom veľkej hodnosti Panny Márie je to, že sa stala Matkou Božieho Syna. Keď jej Boh oznámil svoje rozhodnutie, prijala ho slobodne a bez výhrad. Týmto svojím činom dostala hodnosť, ktorú nikto zo stvorenia nedostane – je Božou Matkou.
Druhá veľkosť Matky Božej spočíva v spoluúčasti na utrpení Vykupiteľa sveta. Po hriechu prvých ľudí medzi Bohom a ľuďmi vznikla priepasť, ktorú Boh chcel odstrániť. Mária sa stala pilierom mosta, cez ktorý Boží Syn prišiel k ľuďom a my môžeme prísť k nemu. Cez mosty sa chodí dvoma smermi. V Božom Synovi sa priblížil Boh k človeku a človek sa môže priblížiť k Bohu. Možno plným právom povedať, že Boží Syn sa stal človekom cez Pannu Máriu. Z nej si vzal telo, z nej sa narodil, ona mu bola matkou. Krásne to vyjadruje modlitba ku cti Bohorodičky: „Raduj sa, Bohorodička…, požehnaný je plod tvojho života, lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší“, ktorú sa viackrát denne modlíme.
Božiu Matku prosíme o ochranu, lebo cez ňu prišlo vykúpenie, cez ňu prichádzajú ďalšie Božie dobrodenia. Naše modlitby, naše prosby prednáša Bohu a od neho nám sprostredkuje vypočutie. Jej príhovor je u Boha najmocnejší. Veď koho by mal Boh vypočuť, ak nie svoju Matku?
Božiu Matku aj preto prosíme o ochranu, lebo sa jej dostalo vrcholnej pocty od samého Boha. „Po skončení pozemského života bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy, čo Východná cirkev vyjadrila slovom usnutie – uspenie a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru…“ (KKC 966) a„svojím ustavičným orodovaním nám sprostredkúva dary večnej spásy… Preto sa Preblahoslavená Panna vyzýva v Cirkvi pod titulmi Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica, Prostrednica“ (porov. KKC 969).
Bohoslužby sviatku Pokrova – Ochrany Presvätej Bohorodičky odzrkadľujú hlbokú vieru, cez stáročia vyznávanú Východnou Cirkvou a veriacimi, v pomoc a ochranu Presvätej Bohorodičky.
V stichirach na malej večierni Cirkev vyzýva všetkých veriacich, aby oslavovali sviatok Pokrova – ochrany: „Poďte všetci milujúci sviatok, a oslavujme čestnú Ochranu Božej Matky. Lebo k Synovi svojmu prosebne ruky rozprestrela, a svätým plášťom chce pokryť svet. Ústami a srdcom, piesňami a spevom duchovným, zo všetkými, čo prichádzajú, oslavujme svetlo“.
Svätý Otec Ján Pavol II. o nej hovorí: „Drahí, na začiatku mojej služby všetkých vás zverujem Kristovej Matke. Je mojou túžbou, aby ste všetci spolu so mnou našli v Márii Matku, ktorú máme od Krista.“
Po takomto uvažovaní vidíme jej veľkosť a dôvod jej oslavy. Zapamätajme si, že najkrajšou oslavou Panny Márie je nasledovanie jej života a neochvejná dôvera v jej pomoc. Je málo ochoty postarať sa o druhých, ako nás vyzýva Evanjelium. Mária žila pre Krista tak na Kalvárii, ako aj po Ježišovom Nanebovstúpení a aj dnes žije pre Kristovo dielo v Cirkvi. Čo nám bráni, aby sme nasledovali jej príklad? Znamená to žiť tak, ako žila ona. II. vatikánsky koncil nám hovorí: „Veriaci nech pamätajú, že opravdivá nábožnosť nespočíva v jalových a nestálych citoch, ani v akejsi márnej ľahkovernosti, ale že vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Rodičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej čnosti“ (LG 67).
Vo filme „Človek do každej nepohody“ Tomáš Morus hovorí zaťovi: „Pred dvoma rokmi ste sa stali katolíkom. Boli ste úplne zapálený pre veci Božie. Teraz sa z vás stal fanatický anglikán! Musíme sa modliť za vás, aby sa vám hlava pozerala dopredu a nekrútila sa podľa situácie a výhod!“
Všetci dobre vieme, že Panna Mária je vynikajúcim vzorom všetkých čností. Predsa však špeciálne v pokore, poslušnosti a čistote. Tieto čnosti sú najmä dnes veľmi potrebné. Bez nich nemožno žiť plným kresťanským životom. Panna Mária o tom hovorí: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice“ (Lk 1,46-48).
Vo východných chrámoch na prednej stene vo svätyni je často umiestnená ikona Presvätej Bohorodičky. Ikona má názov Oranta – Modliaca sa. Presvätá Bohorodička má zdvihnuté ruky k modlitbe. Na jej hrudi v kruhu je ikona Ježiša Krista. Istý kňaz, ktorý dlhší čas rozjímal pozerajúc na túto ikonu, povedal: „ Oranta – modliaca sa – nie je azda najsprávnejší názov. Ja to vnímam inak. Keď vojdem do chrámu, vidím Presvätú Bohorodičku, ktorá má zdvihnuté ruky nie k modlitbe, ale k objatiu. Cítim, že ma chce objať, privinúť na svoju hruď, kde je Ježiš Kristus. Chce ma k nemu privinúť čo najtesnejšie“ (Miron Keruľ-Kmec, Homilie II., Casp, spol. s.r.o., Košice 2002, s. 102).
Október je sviatkom Matky Božej. Z evanjelia si zapamätajme vetu: „Mária všetko čo videla a počula, ukladala vo svojom srdci a uvažovala o tom.“ To znamená, že z minulosti sa učila. Sledovala, ako žil krutý Herodes a ako biedne skončil. Spomínala, aký bol zbabelý Pilát a ako to s ním zle dopadlo. Overovala si, čo trpel jej Syn, akú slávu mu priniesol kríž a zmŕtvychvstanie a že sa splnili jeho slova – Boh zosadí pyšných z trónu a povýši ponížených. Z minulosti sa máme učiť, čo je chvíľkové a čo je trvalé, čo je nám prospešné a čo nám škodí.
A nech nám vyprosí milosť, aby sme zlepšovali svoj život. Panna Mária nech nám pomáha ostávať verne pri Kristovi aj v ťažkých chvíľach života, aby sme prišli k nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach.
Slovo 10/2002 (František Puci)