Niekoľko myšlienok na zamyslenie nad tým, čo nás vedie k účasti na referende….
Svätý Otec, pápež František: „Deti a mládež nie pokusné králiky“ (príhovor pred
osemčlennou delegáciou Medzinárodnej katolíckej kancelárie pre deti)
Svätý otec potvrdil „právo dieťaťa vyrastať v rodine s otcom a matkou, ktorí dokážu vytvoriť
vhodné prostredie pre jeho rozvoj a emočné dozrievanie“ a umožnia mu dozrievať aj „vo
vzťahu k mužskosti a ženskosti jedného otca a jednej matky“. Rodičia majú „právo na
mravnú a náboženskú výchovu svojich detí“, odmieta sa „akýkoľvek druh
experimentovania s deťmi a mladými na poli vzdelávania“. „S deťmi a mladými sa nesmie
experimentovať. Nie sú to pokusné králiky!“
List kardinála Jorge Maria Bergoglia štyrom karmelitánskym kláštorom v Buenos Aires
pri príležitosti hlasovania Senátu Argentínskej republiky ohľadom predloženého zákona
o manželstva homosexuálnych osôb a o adopciách detí takýmito osobami:
(…) V hre je život mnohých detí, ktoré budú dopredu diskriminované o obrané o možnosť
ľudského dozrievania, ktoré sa podľa Božej vôle má uskutočňovať s jedným otcom a s
jednou matkou. V hre je úplné odmietnutie Božieho zákona, vpísaného do našich sŕdc.“
(…) Aj tu je závisť diabla, prostredníctvom ktorej do sveta vstupuje dedičný hriech: závisť,
snažiaca sa ľstivo zničiť Boží obraz, teda muža a ženu, ktorí dostali príkaz rásť, množiť sa a
podmaniť si zem. Nebuďme naivní: toto nie je len politický boj, ale aj pokus zničiť Boží
plán. Nie je to len návrh zákona (to je len prostriedok) ale je to “popud” otca lži, ktorý sa
snaží zmiasť a oklamať Božích synov. A Ježiš hovorí, že na ochranu pred týmto klamárskym
žalobcom nám pošle Ducha Pravdy.
(…) Pohliadnime na svätého Jozefa, Máriu a na Dieťa Ježiša, a poprosme ich vrúcne, aby
ochránili argentínsku rodinu v tomto konkrétnom okamihu. Pamätajme na to, čo sám Boh
povedal svojmu ľudu v čase veľkého súženia: “Toto nie je váš boj, ale Boží”.
List kardinála Bergoglia z 5. júla 2010 doktorovi Justovi Carbajalesovi, riaditeľovi
Sekcie laikov Argentínskej biskupskej konferencie.
(…) Podstata ľudskej bytosti smeruje k zväzku muža a ženy ako vzájomná realizácia, ako
pozornosť a starostlivosť, ako prirodzená cesta k plodeniu. Toto dodáva manželstvu jeho
spoločenské pozdvihnutie a verejný charakter. Manželstvo má primát pred štátom a je
základom rodiny. Tá je bunkou spoločnosti, ktorá predchádza každému zákonodarstvu a
dokonca aj Cirkvi. Z toho vyplýva, že schválenie návrhu diskutovaného zákona by znamenalo
skutočný a ťažký antropologický úpadok.
Nie, manželstvo muža a ženy nie je to isté ako zväzok osôb rovnakého pohlavia.
Rozlišovať neznamená diskriminovať, naopak znamená rešpektovať. Diferencovať kvôli
odlíšeniu znamená vlastne hodnotiť, to nie je diskriminácia. V dobe, kedy sa tak veľmi nástojí na bohatosti pluralizmu a kultúrnej a sociálnej rozličnosti, je naozaj protirečivé
minimalizovať základné ľudské odlišnosti. Otec a matka nie sú to isté. Nemôžeme učiť
budúce generácie, že pripraviť sa na zámer vytvoriť rodinu a vziať na seba záväzok stabilného
vzťahu medzi mužom a ženou je to isté ako spolunažívať s osobou rovnakého pohlavia.
Buďme pozorní na to, aby sa nám v snahe predložiť a chrániť domnelé právo dospelých
nestalo, že odložíme na bok prvotné právo detí (ich jediné totiž treba uprednostňovať),
právo na to, aby mohli počítať so vzorom otca a matky, právo mať otca a mamu. (…)
Pastiersky list Zboru biskupov ECAV na Slovensku, ktorý sa čítal v evanjelických a. v.
chrámoch Božích na Prvý sviatok vianočný 25. 12. 2014
(…) Božia láska zjavená v Ježišovi Kristovi je mocou, ktorá zachraňuje hriešny svet, aj nás
osobne. Ako kresťania sme poslami vianočnej radosti, ktorá je tu predovšetkým preto, aby
naplnila srdce človeka skutočnou radosťou. A to, že sme takýmito poslami – to musí byť
viditeľné. Musí to byť viditeľné v našich rodinách, v našich medziľudských vzťahoch, v tom,
že sa zastaneme ukrivdených, že chceme a dokážeme pomôcť, že sa vieme rozdeliť s tými,
ktorí to potrebujú. Nezabúdajme však na to, že takými poslami vianočnej radosti máme byť
každý deň – aj vtedy, keď to práve nie je populárne či moderné.
Ako kresťania máme zodpovednosť, ktorá sa musí prejaviť vo všetkých oblastiach života i v
živote našej spoločnosti, našej krajiny. Preto vás v bratskej láske vyzývame, aby ste sa
zúčastnili aj na pripravovanom februárovom referende o rodine a jasne vyjadrili svoj
kresťanský postoj. Kresťanov jednoducho musí byť počuť a musia byť zreteľne
identifikovateľní – v pozitívnom slova zmysle. (…)
Miloš Klátik, generálny biskup, Milan Krivda, biskup ZD, Slavomír Sabol, biskup VD
S PASTIERMI PRI JASLIACH (Mons. Stanislav Stolárik, Pre Prešovský večerník,
Vianoce, 2014)
(…) Rodina je ohrozená i dnes, ako z vonku, tak aj z vnútra. Zdá sa, že úsilie
rozložiť rodinu z vnútra naberá na intenzite. Aktéri týchto projektov zabúdajú, že každá
jedna ríša, národ, ale aj civilizácia, prestali existovať, keď sa rozbila rodina. Vari toto je
zámer?… Či už to tak je alebo nie je, existuje recept na nezrealizovanie tohto
neľudského plánu: návrat k osvedčeným hodnotám, ktoré udržali rodinu a tým
i spoločnosť, a brániť rodinu i verejne. Veriaci môžeme neustále pridávať prosebnú
modlitbu: „Ježiš, Mária, Jozef, zachráňte naše rodiny!“
Pastiersky list vladyku Milan Chautura, košického eparchiálneho biskupa k sviatkom
Narodenia Pána 2014
(…) Ohrozenia rodiny a morálky mládeže už nie sú iba fatamorgánou“, lebo v rámci Európy
sa už reálne schvaľujú zákony o tzv. rodovej rovnosti, či o registrácii tzv. menšín – pod
čím sa rozumejú zákony o nadštandardnej ochrane všetkých iných vzťahov, len nie
prirodzených a pro-rodinných. Tieto ohrozenia už nie sú o pochybnostiach, ale ide o reálne
presadzovanie tzv. sexuálnej výchovy do škôl, či mediálny vplyv na myslenie súčasného
človeka napr. aj v rámci projektu s názvom „Hrou proti AIDS“. Spôsob, akým sa tieto
inštrukcie o sexuálnej výchove zavádzajú do vyučovania je až trestuhodný, lebo sú v ostrom
rozpore s právom rodičov vychovávať deti v morálke, ktorú oni uznávajú za vhodnú. Veď čo je to za demokraciu, ktorá nám chce vnucovať to, čo si „musíme myslieť“ a nie to, čo je
naším presvedčením?
Preto je tu referendum, pod ktoré sa v petícii podpísalo takmer pol milióna ľudí na
Slovensku! A my všetci sme volaní k tomu, aby sme si uvedomili vážne ohrozenia našich
rodín i našich detí a reagovali tak ako sv. Jozef z dnešného evanjelia. Jozef neváhal, a za noci
vstal, vzal dieťa a chránil ho útekom do Egypta. Nik z nás nemá právo zaváhať, ak ide o
ochranu dieťaťa, či rodiny. V tak závažnej otázke ako je referendum o rodine, musíme
vyjadriť svoj jednoznačný postoj voči tým, ktorí si myslia, že nám na tom nezáleží, a tak
môžu ťažiť z ľudskej pasivity.
Pastiersky list Mons. Bernarda Bobera na Nedeľu Svätej rodiny 2014
(…) Božie slovo nám predkladá obraz rodiny, v ktorom majú svoje pevné a nezastupiteľné
miesto otec, mama i deti. Takáto rodina je výrazom Božieho zámeru a plánu. Novodobá
Teória rodovej rovnosti to však označuje za prekonaný stereotyp. To znamená, že sme si
zvykli, že rodina je iba toto. Je to vraj len naša obmedzená predstava. Vraj sú aj iné možnosti
a sú rovnocenné. Žiaľ, vo viacerých krajinách dostala táto zvrátená teória aj právne
zastrešenie. Dvaja muži, alebo dve ženy už dokonca nemajú problém osvojiť si cudzie dieťa
a dosiahnuť i spoločenské uznanie, akoby boli skutočnou rodinou. Aj u nás sa stupňuje tlak na
reálne nastolenie tejto praxe. Najnovšie sa cez tzv. Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory
ľudských práv, pod rúškom ľudských práv a odstraňovania diskriminácie otvárajú dvere
bezbrehej svojvôli, ktorá odporuje zdravému rozumu. Prvou a najzraniteľnejšou obeťou
tejto teórie sú deti, naše deti.
(…) S obavou si kladiem otázku: Nemalo by sa všetko úsilie štátu a spoločnosti sústrediť na
podporu skutočnej rodiny postavenej na manželstve muža a ženy? Veď iba zo zväzku muža
a ženy povstane nový život. Ináč to nie je možné! Spoločnosť môže bezpochyby žiť a prežiť
bez homosexuálnych párov a partnerstiev. Prestane sa však úspešne rozvíjať, ak sa ženy
a muži neotvoria pre deti a ak rodičia nepreberú za to zodpovednosť počas celého svojho
života (Kurt J. Heinz, nemecký kresťanský publicista).
(…) Tzv. scitlivovanie detí, aby si tak samé mohli vyskúšať a určiť svoj rod, je zločinom na
deťoch. Varoval pred tým aj Svätý otec František: Nemôžeme dopustiť, aby sa z detí stávali
pokusné králiky! (príhovor k delegácii Medzinárodného katolíckeho výboru pre deti, Rím 11.
apríla 2014).
(…) Zoči-voči týmto ohrozeniam chcem upriamiť vašu pozornosť na blížiace sa referendum
o ochrane manželstva a rodiny. Je to chvályhodná iniciatíva. Chce potvrdiť súčasný právny
stav a zastaviť silný tlak tých, ktorí chcú zaviesť spomínané „nové ľudské práva“.
Pastiersky list vladyku Mons. Jána Babjaka SJ na sviatok Bohozjavenia Pána, 6.
Januára 2015
(…) Ide mi o záchranu rodín. Ide mi o deti, ktoré veľmi trpia, ak sa ich rodičia rozvádzajú
a oni sú trhané na jednu či druhú stranu. Vyzývam všetkých ľudí dobrej vôle, aby chránili
rodinu, lebo niet bezpečnejšej kolísky pre deti, ktoré prichádzajú na svet, ako je rodina – ako
je náručie matky i náručie otca.
(…) Už o mesiac sa bude konať referendum za rodinu. Prosím vás, nepovedzte, že sa vás to
netýka. Týka sa nás to všetkých a veľmi bytostne, preto sa ho máme zúčastniť všetci, aj so
svojimi rodinnými príslušníkmi a každý z nás by mal povzbudiť aspoň niekoľkých
ďalších ľudí, rodinu, známych, priateľov, kolegov, aj neveriacich, ktorí si rodinu vážia, aby
sa referenda zúčastnili. Staňme sa apoštolmi tejto dobrej veci, Božej veci. Viaže nás to aj vo
svedomí, lebo účasťou na referende môžeme obmedziť zlo, môžeme prispieť k záchrane
rodiny. Áno, ísť na referendum je dobrý skutok, aby sme zamedzili sexuálnej výchove na
školách, ktorá je deštrukčná a navádza už malé deti na neviazaný sexuálny život. Drahí rodičia, nie štát vám dal deti,
ale vy ste im darovali život, prijali ste ich od Boha ako
dar, nedovoľte, aby vám ich morálne zničili. Účasťou na referende sa nestaviame proti
nikomu, ani neobmedzujeme práva nijakej menšiny. Nechceme však dovoliť, aby sa
nejakým spôsobom nahlodávala podstata rodiny, ktorá podľa Božieho plánu spočíva
v otcovi, matke a deťoch. Účasťou na referende zamedzíme absurdite, že rodičia budú
posielaní do väzenia za to, že odmietnu, aby sa ich deti zúčastňovali sexuálnej výchovy.
Tiež nesmieme dovoliť, aby sa rodinám odoberali deti justíciou a dávali sa potom na
výchovu aj homosexuálnym párom, ktoré nikdy pre deti nemôžu vytvoriť optimálne
rodinné prostredie.
Účasťou na referende všetci podporíme svoju vlastnú rodinu, ale aj ostatné rodiny.
Budeme hlasovať za ochranu zdravej rodiny. Je to veľmi dôležité. Preto hovorme o tom aj
svojim priateľom, blízkym a známym. Verte mi, referendum nie je o politike, ale o rodine.
- február 2015 bude naozaj dôležitý v histórii Slovenska. Ja i ty, my všetci rozhodneme, o
ochrane detí a rodinného života. Médiá nás budú strašiť, že sa referenda nezúčastní
potrebný počet voličov. Nedajme sa pomýliť, ale podporme ochranu rodiny, manželstva
a detí. Je to naša najdôležitejšia úloha. Nosením bielych stužiek, či nálepkami na
autách chceme dať najavo, že sa referenda zúčastnime a pozývajme tým aj ostatných, aby sa
ho zúčastnili.
Pastiersky list nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka na Nedeľu Svätej rodiny
(….) Sme svedkami toho, že v súčasnosti sa začína nebezpečne hovoriť o rodine ako o
inštitúcii rôznych podôb a vzťahov. Tvrdí sa, že pohlavie človeka ako muža alebo ženy nie
je nemeniteľné, vopred dané, ale že si ho môže každý človek určiť sám. Teda nie Boh stvoril
človeka ako muža a ženu, ale my ľudia si robíme svoje „pohlavie“ sami. A tak už nie sú iba
dve, ale aj iné „pohlavia“ podľa sexuálnych sklonov a želaní jednotlivcov, aj keď by tie boli
akokoľvek bizarné. Médiá sa nás snažia presvedčiť, že sme netolerantní, keď trváme na
tradičných hodnotách a princípoch rodiny. Je nám to predkladané ako cesta pokroku.
„Tradičné manželstvo a rodina“ – tento Boží poriadok pre muža a ženu – v tom nemajú
miesto. Áno, sme pod tlakom sekulárnej spoločnosti, a predsa naša identita, Bohom darovaná
je nemeniteľná a zároveň výnimočná. Niet väčšej hodnoty pre ľudí žijúcich v manželstve,
ako je kresťanské manželstvo. Ježiš Kristus, ktorý priniesol zmierenie všetkému, prinavrátil
manželstvo a rodinu k ich počiatočnej forme (porov. Mk 10,1-12). Rodina a manželstvo boli
Kristom vykúpené (porov. Ef 5,21-32), obnovené na obraz Najsvätejšej Trojice –
tajomstva, z ktorého vychádza každá opravdivá láska.
Pastiersky list ordinára Ozbrojených síl a Ozbrojených síl SR Mons. Františka
Rábeka k Vianociam
(…) Spochybňovanie vlastnej totožnosti ako muža či ženy, nabádanie k vytváraniu
nestabilných, premenlivých alebo priamo protiprirodzených vzťahov je podkopávaním
základov zdravej rodiny a tým i budúcnosti ľudskej spoločnosti.
(…) Ak sa chcela Svätá rodina zachrániť, musela utiecť z dosahu Herodesovej moci. Kam
môže utiecť dnešná rodina pred týmito ohrozeniami? V globalizovanom svete nejestvuje
žiadne zahraničie, kde by nás tieto vplyvy nezasiahli. Nepomôže asi nič iné, ako
vybudovanie si obranných mechanizmov a vlastným sebaovládaním musíme dokázať
ignorovať zlé mediálne vplyvy, správnym poradím hodnôt musíme uprednostniť hodnoty
zdravého rodinného života pred zvodnými ponukami hmotného blahobytu a užívania, ktoré
sa nám ponúkajú za cenu obetovania našich záväzkov voči rodine.Úryvky z knihy Marie Vágnerovej: Vývojová psychologie – I. Dětství a dospívaní.
(Praha: Nakladateství Karolinium).
„Deti v batolivom a predškolskom veku sa často identifikujú so svojimi rodičmi, obvykle
rodičom rovnakého pohlavia. Napodobňujú ich prejavy, preberajú ich postoje a hodnoty.
Osvojujú so vzorce správania a spôsoby riešenia problémov, ktoré sú pre identifikačný model
charakteristické. Tendencie k identifikácie súvisí s potrebou malého dieťaťa nestratiť väzbu
s citovo významným človekom. Dieťa chce byť ako on, aby si uchovalo jeho lásku a tým
pádom aj pocit bezpečia.“
„Deti napodobňujú prejavy takého správania, ktoré vidia u rodičov, resp. starších súrodencov
rovnakého pohlavia. Rodič je pre nich ako model mužskej či ženskej role veľmi
významný.“
„Matka žije v tesnom spojení s deťmi, je súčasťou ich každodenného života, zabezpečuje ich
bežné telesné i psychické potreby. Dieťa je v rannom školskom veku na ňu naviazané v rámci
každodennej interakcie. Táto závislosť je veľmi nápadná a môže sa prejaviť aj viditeľným
spôsobom v záťažovej situácii. Matka je ochrankyňou detskej istoty a bezpečia, reguluje
mieru stresu, ktorému je dieťa vystavené a zároveň je grantom plnenia povinností, kontroluje,
do akej miery sa deti vychovali žiadúcim spôsobom.
Otec dopĺňa pôsobenie matky a občas vyrovnáva prípadné problémy z tohto vzťahu
vyplývajúce. Je alternatívnym modelom dospelej osoby, v kontaktu s ním môže dieťa
získať iné skúsenosti než v interakcii s matkou.
„Prítomnosť oboch rodičov je zdrojom mnohých užitočných skúseností. Dieťa je nútené
diferencovať vo vzťahu k dvom dospelým, osobne významným bytostiam. Nezostáva
fixované na matku a to mu v ďalšej vývinovej fáze uľahčuje odpútanie od rodiny. Výlučnosť
vzťahu s iba jedným rodičom môže byť obmedzujúci. Interakcia s matkou a otcom slúži
deťom nielen ako model vzájomného vzťahu mužskej a ženskej role, ale reprezentantom
všetkých vzťahov tohto druhu, pretože žiadny iný tak dobre nepoznajú.