„Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“
Vidno, že dlho táto žena prosila o zmilovanie, keď Kristovi učeníci mali toho už dosť: Pošli ju preč, lebo kričí za nami. Pán Ježiš mal svoje vážne dôvody, pre ktoré nie hneď splnil jej prosbu. A táto žena nám dala pekný príklad trpezlivosti v modlitbe. Možno aj my dlho voláme: Zmiluj sa nado mnou, Pane! A máme dojem, že voláme nadarmo. Ale tak sa to len zdá. Boh môže mlčať dokonca veľmi dlho, ale nie je to nikdy mlčanie podceňovania či zabudnutia. Modlitba má byť pokorným vyznaním našej závislosti od Boha, má byť preverením našej viery, dôvery a nádeje, má byť lekciou a skúškou našej trpezlivosti. Sv. Augustín hovorí, že modlitba je školou života: kto sa vie dobre modliť – ten vie dobre žiť; čiže trpezlivo žiť dokáže ten, kto dokáže sa trpezlivo modliť.
Skutočne sa modlí ten, kto vie trpezlivo zotrvávať pred Bohom, ktorý mlčí. To, že Boh mlčí – neznamená, že nepočuje; a práve vtedy počuje nielen našu prosbu – ale aj vyznanie našej viery a nádeje. Nie je žiadnou modlitbou, keď prinútení potrebou si pripomenieme na chvíľu Pána Boha, akoby takého „náhradného hráča“, ktorého voláme, keď obyčajné sily sklamú, čiže: „keď je trápenie, aj Boh je dobrý“. Modlitba je trpezlivé a dôverčivé zotrvávanie pred Bohom a klopanie na jeho dvere práve vtedy, keď sa nám zdá, že nepočuje (J. Ratzinger). Len takto sme schopní oceniť hodnotu jeho darov. Nezovšednela nám táto Najsvätejšia obeta preto, že sme vôbec neprosili o dar vykúpenia? Tým viac ho vedzme doceniť.
Tadeusz Olszański CM – P. ThDr. Ľubomír Stanček CM