Pán povedal toto podobenstvo: Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v podsvetí v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!’ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik čo ako by chcel nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.’ Tu povedal: ‚Prosím ťa teda, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.’ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.’ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.’ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.’”
„Boháč v purpurovej nádhere nie je obviňovaný z chamtivosti, z odcudzenia majetku niekoho druhého, z páchania cudzoložstva alebo, fakticky, z nejakého nesprávneho konania. Jediné zlo, z ktorého je vinný, je pýcha.“ „Najbiednejší z ľudí, vidíš časť svojho vlastného tela ležať pred svojou bránou, a nemáš súcit? Ak pre teba Božie zákony nič neznamenajú, zľutuj sa aspoň nad svojou vlastnou situáciou a buď v strachu, lebo možno sa staneš ako on. Daj svojmu vlastnému telu to, čím plytváš, nehovorím ti, aby si zahodili svoje bohatstvo. To, čo vyhadzuješ – omrvinky zo svojho stola –, ponúkni ako almužnu.“ „Lazár ležal pri bráne, aby upozornil na krutosť, ktorá bola venovaná jeho telu, a aby boháč nemohol povedať: ‚Nevšimol som si ho. Bol v kúte. Nemohol som ho vidieť. Nikto mi ho neoznámil.‘ Lazár ležal pri bráne. Videl si ho zakaždým, keď si vychádzal von a keď si vchádzal dnu. Keď ťa navštevovali zástupy tvojich sluhov a klientov, ležal tam plný vredov.“
Svätý Hieroným Stridonský